Napriek tomu, že už dlho vieme, že vône v krémoch a telovej kozmetike všeobecne, môže aj pri zdravej pleti vyvolať podráždenie alebo aj silnejšiu alergickú reakciu, stále nás podvedome lákajú príjemne voňajúce prípravky. Skúsili ste si však niekedy dôkladne prečítať zloženie kozmetických prípravkov, ktoré používate? Ak nie ste chemik, máte len malú šancu porozumieť, čo všetko tie zložité chemické zlúčeniny znamenajú.
[@portabletext/react] Unknown block type "externalImage", specify a component for it in the `components.types` prop
Kozmetické prípravky všeobecne obsahujú látky ako syntetického, tak prírodného pôvodu. O konzervačných látkach, ktoré zabraňujú “pokazeniu” výrobku, sa napríklad hovorí, že škodia organizmu aj životnému prostrediu. Všetky parfumované zložky zase môžu spôsobiť podráždenie pokožky alebo alergiu, preto aj tu platí: menej znamená viac
Dať si rannú sprchu, umyť si vlasy, po osušení telo natrieť hydratačným krémom alebo mliekom – to je nevyhnutná súčasť všedného dňa väčšiny žien. Ale prečo sa po niektorom prostriedku objavia červené škvrny, prečo je pleť podráždená? Iné krémy zase pokožku pekne upokoja a hydratujú tak, že vydržia svieže celý deň. V kozmetických výrobkoch, ktoré sú určené na starostlivosť o pleť je všeobecne viac vody. Na ďalších miestach v poradí sú to tuky, emulgátory, konzervačné látky, parfumy a farbivá.
Ako pleť reaguje na vonné látky?
Vonné látky sú tzv. prchavé látky. K tomu, aby sa vôňa uvoľnila, musí prebehnúť chemická reakcia. A práve táto chemická reakcia je dúvodom podráždenia a alergickej reakcie. Keďže je každá pleť trochu iná, aj spôsob a miera odozvy na túto chemickú reakciu je trochu odlišná. Niekto na ňu nereaguje takmer vôbec, niekomu sa objavia červené fľaky a u niekoho sa môže objaviť silná reakcia vyžadujúca zásah lekára.
Reakcia pokožky však nemusí byť okamžitá. Je to podobné ako s opaľovaním a slniečkom. To že sa hneď nespálite do červena, neznamená, že nezdravé opaľovanie si nevyžiada svoju daň o pár rokov neskôr. Pleť si to totiž pamätá.
Prečo aj napriek tomu obsahuje väčšina kozmetických výrobkov vonné látky?
Aby sme vonným látkam úplne nekrivdili, musíme spomenúť aj ich pozitívne účinky. Ľudia poznali a využívali účinky vonných látok už v staroveku. Určite musíme spomenúť účinok:
- repelentný – hmyz odpudzujúci,
- anestetický – bolesť utišujúci,
- antiseptický – ničí choroboplodné zárodky,
- relaxačný – uvoľňuje myseľ, napätie a kŕče.
A aj aromaterapia je predsa stará metóda nielen prevencie, ale aj liečby mnohých chorôb, ktorá využíva “vôňu” liečivých rastlín (tzv. éterické oleje). Takže tváriť sa, že vôňa nie je v našom živote dôležitá a aj užitočná, je nezmysel.
Musíme však rozlišovať prírodné a syntetické vonné látky.
Prírodné vonné látky
Prírodné vonné látky môžu byť rastlinného alebo živočíšneho pôvodu.
- Vonné látky rastlinného pôvodu – vône kvetov a ďalších častí rastlín tvoria silice, alebo éterické oleje. Sú to väčšinou príjemne voňajúce kvapaliny síce nerozpustné vo vode, ale dobre rozpustné v organických rozpúšťadlách. Získavajú sa extrakciou (vylúhovaním vonných látok vo vhodnom rozpúšťadle), lisovaním (takto sa získavajú napríklad silice z citrusových plodov) alebo destiláciou s vodnou parou.
- Vonné látky živočíšneho pôvodu – väčšinu týchto látok by sme označili za “páchnuce”, aj keď v menšej koncentrácii môžu byť naopak príjemné. Najznámejšie sú:
- Ambra – šedá hmota silne prenikajúceho zápachu, vzniká v tráviacom systéme vorvaňa, patrí k najcennejším vonným látkam.
- Pižmo – jedna z najintenzívnejších vonných látok, sekrét, ktorý sa zhromažďuje vo vačku v blízkosti pohlavných orgánov samca Kabara pižmového (príbuzný ázijských jeleňov).
- Cibet – je to silné páchnuci sekrét, ktorý sa ukladá vo vačkoch poblíž ritného otvoru Cibetky (mačky cibetové), je to žltá až žltohnedá masťovitá hmota.
Syntetické vonné látky
Chemicky dnes dokážeme vyrobiť takmer všetko. Podobne je to aj s vôňami.
Medzi najdôležitejšie synteticky vyrobené vonné látky patrí:kumarín, vanilín, heliotropín. Väčšinou sa však používajú tzv. vonné kompozície, teda zmesi vonných látok. Rozoznávame tri jeho základné zložky – hlava vône (tvoria ju vône, ktoré vyprchajú ako prvé), srdce (to je stred, ktorý vydrží niekoľko hodín) a fixátory (ťažké vône, ktoré sa odparia ako posledné).
Na čo si dávať najväčší pozor
Súkromné imunologické a alergologické centrum uvádza, že medzi najčastejšie alergény patrí:
- geraniol alebo geraniol alcohol alebo geranyl alcohol,
- škoricový aldehyd alebo Cinnamaldehyde alebo cinnamic aldehyde,
- škoricový alkohol alebo cinnamic alcohol,
- amylškoricový alkohol,
- Amylcinnamaldehyde alebo amyl cinnamal, jasmine aldehyde,
- eugenol alebo allylguaiacol,
- isoeugenol alebo 4-propenylguaiacol,
- hydroxycitronellal alebo alebo citronellal hydrate,
- extrakt z dubového lišajníka.
Reakciu môžete mať aj na im príbuzné a podobné látky, ako napríklad:
- peruánsky balzam a jeho zložky,
- citral, lyral, kolofónia, farnesol, propolis balzam,
- olej z kassie,
- škorica,
- klinčeky,
- olej z narcisu,
- olej zo santalového dreva,
- sviečky z citrónovej silice.
Ak predsa neviete odolať voňavej kozmetike, skúste si aspoň na pár vecí dať pozor:
- Ak môžete, uprednostnite krémy s prírodnými vonnými látkami.
- Vôňa parfumovaného krému či telového mlieka by sa nemala „biť“ s vôňou parfumu.
- Kvalita krému nám môže zaručiť určitý stupeň bezpečnosti proti podráždeniu a alergii.
- Menej je niekedy viac.
Samozrejme, netvrdíme, že jediné, čo v kozmetike predstavuje problém sú vonné látky. Ale chemické zloženie krémov a ostatných kozmetických produktov je na samostatný článok.
