Každá žena si praje mať krásne a zároveň ničím nepoškodené vlasy. Ovšem už zďaleka nie každej sa
jej prianie vyplní. Menšie nedostatky ako je napríklad farba či dĺžka vlasov, možno veľmi ľahko
zmeniť, ovšem poškodené či málo husté vlasy ničím nenapravíte. Práve pre také prípady, ako je
nedostatok vlasov či ich poškodenie, prichádzají na rad parochne.Prvé parochne uzreli svetlo sveta okolo roku 1640 vo Francúzsku. Vtedy boli znakom majetku a moci.
Vyrábali sa z ovčej vlny a bol na ne nanášaný púder, aby boli čo najbelšie. Práve vo Francúzsku
zažili parochne veľký boom a udržali sa tu dlho. Následne sa dostali do všetkých krajín a získali
si obľubu nielen u majetných ľudí. Pri dvore bola takmer nutnosť nosiť ich.
Dnes sa parochne nosia skôr z módneho hľadiska, cieľom je, aby boli nerozoznateľné od
skutočných vlasov. Samozrejme, že parochne nájdeme napríklad na karnevaloch, vo vitrínach na
figurínach, v cirkusoch alebo v divadlách. Ale aj dnes nájdeme niektorá povolania, ktoré
sprevádzajú parochne. Povinnosť nosiť parochňu majú napríklad advokáti na londýnskom Kráľovskom
súdnom dvore.
Kvalitu a tým aj cenu parochne určuje predovšetkým to, či je spracovávaná (tkaná) ručne či
strojovo. Až na druhom mieste nájdeme to, či je z pravých či umelých vlasov. Väčšina ľudí si myslí,
že vlasy pravé sú vhodnejšie než vlasy umelé. Opak býva pravdou. O pravé vlasy sa musíte neustále
správne starať. Vlasy sú náchylné na strapatenie, podliehajú slnečnému žiareniu, strácajú lesk a
musí sa dofarbovať.
To u umelých vlasov nehrozí, tie zase na druhú stranu nevyzerajú tak prirodzene ako vlasy pravé. Čo
sa týka výberu ručného či strojového spracovania, väčšinou o tom rozhoduje počet nosení. Ak sa
parochňa nosí každý deň a má vyzerať čo najprirodzenejšie, je najlepšie zvoliť ručné tkanie. Takéto
parochne sú drahé, ale na druhú stranu je parochňa kvalitne spracovaná a je robená na mieru. Ak sa
má parochňa stať len nárazovou ozdobou, napríklad na večierky či iné spoločenské udalosti, je
lepšie zvoliť univerzálnu strojovo vyrobenú. Tá je cenovo dostupnejšia a je zastúpená v širokej
škále prevedení od rôznych farieb, cez rôzne dĺžky až po najrôznejšie strihy.
Parochne delíme podľa použitého materiálu na tri základné a tými sú parochne z pravých a
umelých vlasov. Treťou možnosťou sú parochne ako z umelých vlasov, tak aj z pravých.
Pravé vlasy môžeme tiež roztriediť do troch skupín. Prvú skupinu tvoria vlasy „európske“,
tieto vlasy sú zárukou kvality a dlhej životnosti, majú jemnú štruktúru a bývajú rovné či mierne
vlnité, sú vhodné aj na odfarbovanie. Do druhej skupiny patria vlasy „indické“, ktoré majú hrubšiu
štruktúru, sú rovné či mierne vlnité, väčšinou mávajú tmavé odtiene, nie sú vhodné na odfarbovanie.
Do tretej a zároveň aj poslednej skupiny patria vlasy „ázijské“, ktoré sú najdostupnejšie. Sú to
vlasy rovné, tmavé a majú hrubšiu štruktúru, rovnako ako vlasy indické nie sú vhodné na
odfarbovanie.
Ručná výroba jednej parochne trvá asi 50 hodín. Najrozšírenejším spôsobom výroby je putkovanie. Do
podkladu (väčšinou ide o jemný tyl) sa špeciálnou ihlou prevlieka 4-5 vlasov. Takto sa postupuje po
celej plolche. Pri tejto práci je treba rozhodne veľa trpezlivosti.
Parochne môžu vyzerať na prvý pohľad veľmi podobne, ale nie je to tak. Strojové paroclhne sú
zošité spravidla z umelých vlasových strapcov a pri bližšom pohľade nevyzerajú a nesprávajú sa
celkom prirodzene. Ručne pútkované parochne pôsobia naopak veľmi prirodzeným dojmom. Všeobecne
platí, že čím väčšia plocha parochne je ručne pútkovaná, tým je parochňa kvalitnejšia. Za zmienku
stojí, že aj v ručnom pútkovaní je veľký rozdiel. Vlasy môžu byť do parochne pútkované po
niekoľkých, ale aj po jednotlivých vlasoch. Ak si predstavíme, že celoplošne pútkovaná parochňa po
jednotlivých vlasoch má niekoľko desiatok tisíc vlasov, ktoré sú do podkladu vsadené a zakotvené
uzlíkom, nie je divu, že cena takto vyrobenej parochne je niekoľkonásobne vyššia než pri parochni
strojovo vyrobenej.
Podklad parochne môže buť z transparentného materiálu bez výrazných okrajov, čo podporuje
prirodzený vzhľad, pretože farba pokožky je medzi vlasmi viditeľná, alebo jemné tkaniny rôznej
hustoty a vzoru (40 druhov).
Cena je rôzna podľa toho, či ide o ručné alebo strojové tkanie. Tiež záleží na použitých
vlasoch a ich dĺžke a kvalite. Všeobecne ide o rády tisícov korún u tých kvalitnejších až
desaťtisícov.
Zdroj fotografií: Alternativelook.co.uk
