Práca ako koníček

„Tajomstvo úspechu v živote nie je robiť čo sa nám páči, ale nájsť záľubu v tom, čo robíme,“
povedal Tomas Alva Edison. No neviem, neviem. Ono nájsť záľubu napríklad v kydaní hnoja či
podvojnom účtovníctve, to musí byť veľká zvláštnosť. Každopádne je pravdou, že ten, komu sa
pošťastí mať zamestnanie ako svojho koníčka, má obrovské šťastie.

Tiež máte okolo seba niekoho, kto sa stále mračí, na všetko nadáva a všetko okolo neho je zlé?
Ak áno, tak sa ho spýtajte, čím chcel zamlada byť. Možno sa dozviete zaujímavé veci. Jedna naša
známa mala všetky predpoklady stať sa tanečnicou, naviac mala veľké spevácke nadanie. Od malička sa
prezliekala do mamičkiných šiat a tancovala ako víla. V tvári sa jej odrážala blaženosť, v očiach
nebo aj s anjelmi. Bola krásna a všetci v rodine ju milovali. V škole ju kantori v záľube
podporovali. Keď sa ale chtěla prihlásiť na umeleckú školu, otecko to nedovolil. „Najskôr sa vyuč
poriadnemu remeslu a potom si môžeš skákať a spievať kde chceš,“ vravieval jej.

„A krajčírka, je pre rodinu prínosom,“ dodával a šiel si za svojim. Ono totiž vtedy platilo
to, čo otecko povedal. A tak sa z nadaného dievčaťa stala krajčírka. Dobrá krajčírka, nešťastná
žena. Je známe, že nešťastní ľudia sú zlí, nemajú radi svoje okolie, žijú s pocitom krivdy a majú
veľa chorôb. Od takého postoja nie je ďaleko k tragédii. Tá nešťastnica začala svoje problémy
utápať v alkohole a rodina aj známi sa od nej odvrátili. Svoj umelecký sen pochovala spolu s
horkými slzami na dne zásuviek šijacieho stroja a čaká, ani nevie na čo…

Svoj sen si nenechajte nikým vziať. A opatrujte sa. L.
Č.

Zdroj fotografií: Fotolia.com

Diskusia

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Newsletter

Prihláste sa na odber noviniek