Čo sa vám vybaví, keď začujete dátum 17. november 1989? Ak ste násťroční, asi len jednoduché fakty, ktoré ste počuli na hodinách dejepisu. Ak ste rodičmi násťročných, tak ste v tých časoch boli asi vo veku vysokoškolákov, ktorí rozhýbavali československé dejiny. Spomínate si ešte na vtedajšiu
módu?
Samozrejme, že najobľúbenejším oblečením mladých ľudí boli džínsy. Džínsy oprané a ošúchané sa nosili všade. Pre súčasníkov je asi predstava, že sa džínsy nedali kúpiť obchode s oblečením, z ríše fantázie. Museli sa pracne zháňať v špeciálnych obchodoch zvaných Tuzex. Kde sa museli kúpiť za
zvláštne poukážky – bony. Kto chcel vo vtedajšom Československu džínsy, nezostalo mu nič iné, než stáť v dlhom niekoľkohodinovom rade. Bolo to neuveriteľné šťastie, ak človek zohnal originálne džínsy či už „levisky“, „mustangy“, „leečka“ alebo „rifle“. V tom čase už obchody ponúkali džínsy
tuzemskej proveniencie, ale chabej kvality.
A čo sa k džínsom nosilo? Najviac „in triká“ boli tričká bavlnené a čierne. Cez tričko nejaký sveter a džínsová bundička. V zime páni nosili parky – bundy polovojenského strihu s kopou vreciek a kapucňou. Džínsovinu ešte mohol nahradiť menčester a miesto svetra ešte ste si mohli vziať bavlnenú mikinu, aby ste vyzerali dobre. Dievčatá občas nahradili džínsy džínsovou sukňou.
Čo ste mohli vidieť na ulici? Všetko možné – ale všetko bolo sivé a šedivé. Šedá vo všetkých odtieňoch – šedivé fasády domov, šedivé kostýmy úradníkov, šedivé rovné tesilové nohavice a sukne, šedivé saká a kabáty. Formálna „móda“ bola skrátka sivá.
Čo voľný čas? Fenoménom 80. rokov boli diskotéky. České módne ikony týchto rokov boli hviezdy šoubiznisu ako Helena Vondráčková, Hana Zagorová, Petra Janů a potom aj Iveta Bartošová a Lucie Bílá. Z pánov potom Karel Gott, duo Kotvald-Hložek, Michal David – a tí udávali štýly odievania. Zo zahraničia cez železnú oponu prenikali módne trendy len skromne. Za módou sa jazdilo do Poľska a do Maďarska, po topánky do NDR. Oficiálna kultúra zniesla asi len švédsku skupinu ABBA a východonemecký estrádny program Ein Kessel Buntes, kde sem tam vystupovali aj účinkujúci zo „Západu“.
Za zmienku stojí aj to, že módne časopisy vlastne neexistovali. Neexistovali ani butiky. Ak sa žena chcela obliekať inak, než aká bola ponuka v obchodných domoch a predajniach odevov, musela si kúpiť šijací stroj alebo mať kamarátku, ktorá vedela šiť.
Šilo sa podľa Burdy – nemeckého časopisu, kde boli aj strihy. Úžasný bol aj katalóg obchodného domu OTTO, ktorý sa požičiaval z ruky do ruky. Domáce modely ako šité, tak pletené alebo háčkované vlastne v obliekaní dominovali.
Ako sa obliekali hviezdy
V akých modeloch nás oslňovala naša prominentná popová scéna? Čím viac blýskavého materiálu, tým lepšie – nielen na šatách, košeliach a nohaviciach, ale aj doplnky boli často zlaté alebo zo žltého kovu a veľmi objemné – veľké náušnice, náhrdelníky, reťaze okolo krkov, náramky na rukách a členkoch. Kostýmy a šaty boli často vyšívané zlatými, striebornými a perleťovými flitrami. Na pódiách ohromovali speváčky krásnymi modelmi zo zamatu, brokátu a jemných materiálov – ľahkých, takmer mušelínových látok, ktoré sa veľmi riasili a naberali, mali kvetinové a geometrické vzory. Svoje uplatnenie tu našli aj romantické volániky. Veľmi populárne boli aj rôzne kombinézy od športového štýlu až po spoločenské s veľmi širokými„tureckými“ nohavicami s bielizňovým topom. Nielen na pódiách sa nosili veľmi veľké košele doplnené legínami a veľmi tesnými nohavicami. Nevyhnutným doplnkom boli opasky všetkých druhov – ale museli byť výrazné a s veľkými sponami. Cez veľké košele sa vrstvili menšie rifľové bundy.
Nedielnou súčasťou obliekania sú topánky. Dá sa povedať, že od 80. rokov sa na týchto modeloch veľa nezmenilo. Oproti napr. 70. rokom, kedy sa nosili topánky na veľmi vysokej podrážke – brikety – bol už prístup k výberu benevolentnejší, čižmy sa nosili ako vysoké nad kolená, tak nízke do polovice lýtok, alebo len po členky, spoločenské topánky mali vysoké ihličky alebo aj nižšie opätky, rovnako ako klasické lodičky. Ku športovému typu oblečenia sa rovnako ako dnes nosili tenisky alebo kožené topánky. Ku športovému typu oblečenia sa rovnako ako des nosili tenisky alebo kožené topánky.
Podľa štýlu obliekania 80. rokov sa dalo rozpoznať, k akej názorovej skupine patríte. Country a folk počúvali „somráci“, typickí džínsovkami (džínsové bundy) a, samozrejme, džínsami.
Depešáci nosili väčšinou čiernu farbu a počúvali Depeche Mode a rockovú hudbu. Jazz v tom čase síce nebol oficiálnymi štruktúrami veľmi vítaný, ale bol viac menej tolerovaný.
„Veksláci“ sa najviac objavovali na diskotékach a počúvali pop-music. Dá sa povedať, že to bola „zlatá mládež“. Typickým oblečením pre nich boli mrkváče (nohavice hore široké, dole úzke niekedy povrchovo do plesniva), špicaté topánky, kožené bundy. Tiež sa nosilo oblečenie inšpirované športovou módou s nevyhnutnými čelenkami vo veľmi objemných účesoch často podporených silnou trvalou, legíny z lesklých materiálov, dominovali veľké vypchávky ramien.
Najväčší rozdiel medzi rokom 1989 a dneškom bol asi v materiáloch. Tie sú dnes omnoho príjemnejšie a nositeľnejšie ako pred 17 rokmi.
Ilustrácie: Kristýna Žirovnická © Moda.sk 2006
Zdroj fotografií: eXtra.cz, Aukro.cz