V čom sa chodilo v časoch gotiky?

Dnes si na seba môžete obliecť v podstate hocičo, nikomu nepríde divné, že chodíte v elegantnom
saku, keď ste kvetinárka alebo že sa obliekate do športovej bundy keď ste dirigentom štátnej opery.
Jednoducho, ak na sobe nemáte práve vrece alebo ak necítite podnebie, je to každému jedno.

Odevné poriadky

Kedysi to tak ale nebolo. Napríklad v období medzi 12. a 14. st. sa ľudia museli obliekať podľa
pravidiel, aby nepoburovali okolie. Ak tento súbor pravidiel nedodržiavali, museli platiť peňažné
pokuty alebo boli dokonca vypovedaní z mesta. V odevných poriadoch sa písalo, ako sa má ktorá
vrstva obliekať. Predpísané boli aj farby, množstvo metrov a typy látok, ktoré budú určité vrstvy
smieť použiť na zhotovenie odevu.

Ako sa obliekali ľudia v časoch gotiky vieme len z nástenných malieb, obrazov a ilustrácií
kníh. Tých sa ale nedochovalo veľa. Umelci boli fascinovaní predovšetkým kresťanskými a
náboženskými motívmi, kde sa svetský odev príliš nevyskytoval, aj keď často tu nachádzame prvky
vtedajšej módy.



Bratia z Limburku

Jedni z umelcov, ktorí zobrazovali odev, ktorý se nosil v gotike boli bratia z Limburku.
Umelecké diela, ktorá vytvorili ukazujú vtedajší život a hlavne slávu zadávateľa – vojvody z Berry.

Vrcholný stredovek

Mužský odev sa skladal z košeľovej suknice, ktorá sa
postupne zužovala. Mala dlhé úzke rukávy. Ďalšími časťami boli kabátec a plášť, ktorý sa nosil cez
neho. Bol spojený šnúrkou prišitou na ľavej strane vedľa gombíka. V 13. stor. sa objevujú na oboch
stranách spony spojené stužkou. Mali hladko oholenú tvár a nakučeravené vlasy.



Dvorská kultúra

Z rozprávok určite poznáte udatného rytiera na bielom koni, ktorý zápasil v turnaji o
ruku krásnej princeznej. Turnaje pochádzajú práve z týchto čioas. Vzniká špecifická dvorská
kultúra, která ovplyvňuje etiketu. Žena bola od 12. stor. na nebývalej spoločenskej úrovni. Aj
dvorenie je povýšené na dôležitú súčasť spoločenského života. Rozvíja sa napríklad milostná poézia.
Súčasťou milostnej hry bola aj móda. On súťažil na turnaji v oblečení jej obľúbenej farby a dáma
zase venovala mužovi, ktorý sa jej páčil, známu vreckovku alebo časť svojho vrchného oblečenia
(rukáv, šatku,…).



Udatní rytieri nosili krúžkové alebo plátové brnenie. Pod
brnením potom vatovaný a prešívaný kabátec a suknicu bez rukávov. Tá mohla byť voľná alebo
prebraná. V lete tak chránili telo pred horúcim brněním a v daždivom počasí brnenie pred vlhkom.
Nohy navliekali väčšinou do bielych nohavíc. Na hlavách nosili rytieri prilby. Dôležitá bola
heraldika (symboly šľachtického rodu, iniciály, farby erbu), podľa ktorej mohli rytiera pri
turnajoch rozpoznať.

Ženský odev sa prispôsoboval ženskému telu – po prvýkrát sa
zužoval. Nosili košele s úzkymi rukávmi tzv. pachy. Dlhé šaty sa od pásu rozširovali pomocou
klinov. Na túto spodničku si obliekali surcot = vrchný odev, niečo medzi plášťom a šatovou sukňou.
Dvojvrstvý odev si ale obliekali ženy z vyšších vrstiev. Obyčajné poddané mali len jednu vrstvu.

Ženské vlasy sa kučeravili pomocou žeravých teliesok. Svlobodné ženy chodili s copom alebo
prostovlasé, vydaté si hlavu zakrývali rúškami. Ovíjali si ju okolo hlavy alebo ju mali len tak
položenú. Roušky sa dopĺňali korunkou. Vyššie vrstvy mali zlatú, nižšie len kovovú obrúčku.

Ostatní

V týchto časoch vzniká aj základ dnešného taláru. Nosili ho profesori na univerzitách. Dnes
sa používa väčšinou na promóciách a imatrikuláciách na vysokých školách. Je to tmavý široký
uzavretý plášť s rukávmi.

Židia boli na okraji spoločnosti. Museli na odeve nosiť žltú farbu, aby boli rozoznateľní od
kresťanov (žltý lem). Na hlavách nosili klobúk alebo čiapku do špičky.

Doplnky

Dôležitou súčasťou odevu boli pokrývky hlavy. Muži nosili na hlavách čiapky, kapucne,
kukly – buď samostatne alebo ako časť odevu.

Veľmi rozšírené boli aj šperky. Dievčatá nosili už spomínanú korunku alebo vienok = venček zo
živých, papierových, voskových kvetov alebo z perál a drahých kameňov – opäť podľa výšky
postavenia.

Obľúbené boli aj zvončekové ozdoby. Lemovali sa nimi opasky, nosili sa vo výstrihu alebo na
obuvi. Tá sa zužuje a naťahuje. Vznikajú špicaté topánky. Obúvali si viazané sandále alebo uzavreté
topánky. Praktickým doplnkem bol vreckár. Nosil sa uviazaný na tele, nie na opasku. V neskorších
časoch sa z neho vyvinula kabelka.

Neskorý stredovek

Móda zdôrazňovala niektoré detaily, ale vychádzala z dvorského odevu 14. stor. – okázalá nádhera,
výstrednosť, tvarová aj farebná pestrosť. Zdôrazňovala štíhly a špicatý vzhľad.

Mužský odev

Kabátec sa vyvinul z toho, ktorý sa nosil skôr pod brnenie. Od 14.stor. ale siahal len po
pás, nezakrýval teda rozkrok. Bol vatovaný, prešívaný a mal ozdobne prestrihnuté rukávy. Zapínal sa
po celej dĺžke na gombíky. Nosili sa plášte zvonového strihu. Z nohavíc sa stal jeden diel
oblečenia – pančuchové nohavice. Módne bolo mať jednu nohu jednou farbou, druhú nohu druhou farbou
s kabátom ve kríži = móda miparty.



Ženský odev

Na ženskej róbe sa pás posunul o niečo vyššie – pod prsia. Často to boli dva diely oblečenia.
Živôtik mal hlboký výstrih do V alebo do U, ten sa vypĺňal košieľkou, tzv. prsníkom. Rukávy boli
dlhé a tesne obopnuté. Sukňa sa často naťahovala do vlečky. Vznikol tak nový typ siluety.

Točenky

Muži aj ženy nosili tzv. Točenky, rôzné pruhy látky obtočené okolo hlavy. Niekoľko cípov z
turbanu splývalo na ramená a niekedy dokonca až na kolená. Cípy bývali na koncoch prestrihávané a
rozstrapkané.

Klobúk a la biela pani

Okrem točenky nosili ženy aj henin (enen) – burgundský čepiec. Bol to kužeľ zo
škrobeného plátna, býval potiahnutý hodvábom alebo sieťkou zo zlatých nití. Z vrcholu vial závoj.
Henin býval až meter vysoký. Jeho výška sa ale riadila spoločenským rebríčkom. Nosil sa aj dvojitý.

Obuv

Topánky mali natiahnutu špičku, hovorí sa im dnes preto zobákové topánky. Aby špička lepšie
držala tvar, boli kožené a dokonce sa aj vypchávali. Niekedy totiž presahovali aj dvakrát dĺžku
chodidiel. Takto dlhé topánky sa priväzovali retiazkou ku kolenu alebo pásu. Iným typom „obuvi“
boli podšité pančuchové nohavice.

Na túto pre nás dnes smiešnu obuv si nazúvali drevené podrážky. Tie ale neboli módnym
výstrelkom, ale praktickou záležitosťou. V gotike totiž nemali kanalizáciu a všetky splašky tak
končili na dlažbe. Aby si šľachtici a šlechtičné neušpinili svoj odev, nosili drevené podrážky. Tie
boli ovšem niekedy také vysoké, že ich museli ich slúžky podopierať, aby nespadli.

Rozvíja se symbolika farieb:

Červená = symbol života, súvislosť s láskou, utrpenie Krista, mučenícka smrť

Biela = symbol nevinnosti, čistoty, pannenstva, nosili ju mladé dievčatá a svätice

Zelená = farba nádeje, nesmrteľnosti, víťazstva = triumfu života nad smrťou, jari nad zimou

Modrá = farba nebies, večnosti, Panna Mária (= kráľovná nebies) chodila v modrom. Stálosť,
vernosť, trpezlivosť

Žltá = zo šafránu, veľmi drahá – používali ju len vyššie vrstvy, ale postupne sa stala farbou
ľudí na okraji spoločnosti (predajné ženy, Židia), symbol podvodu, zrady

Čierna = symbol smrti, hladu, smútku, nešťastia, pekla => stávala sa modernou ako reakcia
na prehnanú farebnosť



Česká gotická móda

Do čiech sa gotická móda dostala v čase, kedy si Karol IV. vzal Blanku z Valois a s ňou do
Čiech prišiel aj francúzsky dvor.

Ako móda ovplyvňuje architektúru alebo naopak?

Vtedajšiu módu môžeme prirovnať k architektúre tých čias. Pozrime sa zblízka na francúzske
pamiatky. Napríklad Notre Dame. Nepripomínajú vám jeho dve veže dva heniny na hlavách šľachtičných?
A čo bohatý chór katedrály v Remeši. Rozviata gotická sukňa predsa vytvorí podobnú elipsu alebo
polkruh. Ani vitráže a klenba v katedrále Saint Chapelle podľa vás nevyzerajú ako zlatá sieťka na
ženských šatách tých čias? Keď sa ale na tieto stavby pozriete s väčšou dávkou fantázie, určite
budete prekvapení, ako sa tieto dve umelecké disciplíny úzko ovplyvňujú.

Diskusia

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Newsletter

Prihláste sa na odber noviniek