Existuje rad reklám, v ktorých nám výrobcovia pracích práškov a prostriedkov oznamujú, že práve po ich výrobku bude naša bielizeň belšia než samotná biela. To občas skutočne potrebuje vylepšiť, či už celé z hľadiska údržby, alebo keď sa umažeme niečím, čo zanechá škvrny. Špeciálnych prípravkov na bielenie existuje tiež celý rad, na druhú stranu sa drvivá väčšina textílií chemicky vybieliť nemôže, takže musíme siahnuť po niečom šetrnejšom.
Bielenie látky už kedysi, rovnako ako napríklad farbenie, patrilo k technológiám, ktorými sa dával tkanine konečný vzhľad. Používalo sa predovšetkým u ľanových alebo konopných tkanín. Bielilo sa jednoduchým spôsobom – plátno sa ukladalo na trávnik na slnko a pravidelne sa kropilo vodou. Pôsobením slnečného svitu a vody sa vlákna zbavovali pôvodného našedlého odtieňa. Týmto spôsobom sa nebielila látka len pri výrobe, ale aj doma si bielili takto plachty alebo aj osobnú bielu bielizeň ešte naše prababičky. Dnes sa už takáto údržba asi temer nikde nepoužíva, aj keď to ešte nie je tak dávno, čo bola na dedinách niekde vidieť. Pokiaľ ale máme šnúry na bielizeň na záhradke, môžeme na biele plachty a prírodné biele tkaniny nechať slniečko pôsobiť.
Bielenie textílií dnes je chemická úprava, ktorej hlavným cieľom je rovnako ako kedysi odstránenie prirodzeného našedlého zafarbenia, odstránenie rastlinných nečistôt a skvalitnenie materiálu – napríklad savosti látky. Pokiaľ chceme vlastnosti vybielenej látky naďalej udržiavať, musíme ju bieliť pracími prostriedkami na zlepšenie bielosti bielych textílií, prípadne bieleho základu stálofarebnej bielizne. Na to sú vhodné pracie prostriedky s obsahom perboritanu sodného – zloženie prášku nájdeme na obale. Bielenie potom prebieha pri praní za vyššej teploty, 90 až 95°C.
Pokiaľ chceme odfarbiť už farbenú látku, na to sa užívajú oxidačné alebo redukčné bieliace prostriedky, ale nemožno s istotou počítať, že budeme pri tomto pokuse úspešní. Oxidačné bielenie textílií môžete tiež skúsiť roztokom peroxidu vodíka – dávkujeme až 300 ml 3% peroxidu vodíka na 1 liter bieliaceho kúpeľa, k tomu pridáme niekoľko kvapiek čpavkovej vody a potom kúpeľ postupne zahrievame na potrebných 90°C. Peroxidový kúpeľ necháme pôsobiť až do jeho vychladnutia a potom bielené textílie dôkladne vypláchneme. Za studena možno textílie tiež bieliť prostriedkom Savo, ktorý obsahuje chlór, bieliaci roztok sa pripraví rozmiešaním 75-100 ml prípravku v 10 litroch vlažnej vody. Doba pôsobenia je 3 hodiny, u veľmi znečistenej bielizne aj dlhšie – až 8 hodín.
Takto môžeme bieliť len textílie, pri ktorých je dovolené bielenie prípravkami s chlórom. Bieliť tkaninu môžeme rovnako redukčným prostriedkom – to je napríklad roztok odfarbovača Duha s koncentráciou 3 až 5 g odfarbovača na 1 liter vody pri teplote 50-60°C (viď. informácie na obale výrobku) a dobe pôsobenia pol až 2 hodiny a potom textíliu dôkladne prepláchneme. Lepšie sa bieli pri vyšších teplotách – to je 80-100°C , ale pozor, aby bolo možné taký materiál do tak horúceho kúpeľa dať, aby sa nám nezrazil. Bielenie je potom ale rýchlejšie – trvá niekoľko minút.
Pri všetkých spôsoboch chemického bielenia musíme používať smaltované sklo, kameninové nádoby alebo takzvané varné sklo.
K optickému zjasneniu nažltlých textílií môžeme použiť – podobne ako kedysi naši predkovia používali šmolku – chemické modridlo alebo ďalšie prostriedky, ktoré látku rozjasnia.
Pokiaľ chceme vybieliť škvrny na látke – čerstvé bielkovinové škvrny môžeme odstrániť vymytím vlažnou vodou, prípadne s prídavkom pracieho prostriedku. Už zrazené bielkoviny musíme narušiť enzymatickými prostriedkami – bioprostriedkami a potom vyprať vlažnou vodou s prídavkom bežného pracieho prostriedku. Ak chceme tento bioprostriedok použiť na namáčanie, je nutné dlhodobé pôsobenie – najlepšie namáčanie cez noc. Pri použití musíme chrániť ruky rukavicami. Bioprostriedky nie sú vhodné na pranie vlny a prírodného hodvábu, ani polyamidu.
Ak sa vrátime k tradičným prostriedkom našich prababičiek a babičiek, ktoré bielili bielizeň na trávniku, môžeme vyskúšať aj iný z ich receptov. Napríklad najlepšie bielenie bielizne je vraj škrupinkami vajec. Škrupinky rozdrvíme, vložíme do dobre zašitého bavlneného sáčku a pridáme (okrem prášku na pranie) do pračky na vyvarenie. Vo vrecúšku môžu byť miesto škrupiniek plátky citrónov. Zaručený a osvedčený prostriedok na bielenie záclon aj obrusov je prášok do pečiva, ktorý pridáme k prášku na pranie. Niekto používa miesto prášku do pečiva lyžicu sódy. A biele ponožky budú opäť ako nové, keď ich po vypraní namočíme do roztoku vody s citrónovou šťavou.
Zdroj fotografií: Fotolia.com