Oslávte s nami dnešné výročie založenia prvej republiky článkom o tom, aká móda sa v tej dobe
nosila. Odev bol vo všetkých historických dobách prejavom kultúry národa, jeho zmýšľania ako symbol
postavenia jednotlivca v spoločnosti. S postupnou spoločenskou diferenciáciou pribúdali nové formy
a druhy odevov, ako ich poznáme z historických prameňov.
Obdobie rokov 1890 – 1918 sa nesie v duchu nového štýlu – secesie. Vyznačuje sa výraznou
rastlinnou a geometrickou štylizáciou. Do sveta módy prichádzajú nové tendencie a trendy, ale aj
opakovanie z minulých období hlavne v ženskom oblečení. Vzniká nový typ odevu so zvonovou sukňou,
ktorú doplňuje blúzka so stojatým golierom. Línia šiat sa štylizuje do secesného tvaru S. Aj v
tomto období sa ešte uplatňoval korzet, ktorý tvaroval ženskú postavu. Denný odev sa stále viac
prispôsoboval súčasným potrebám a moderným trendom. Navzdory tomu večerné róby hýrili rôznorodosťou
materiálov a boli hotovými umeleckými dielami.
Začiatkom 20. storočia sa objavuje kostým s dlhou zvonovou sukňou, blúzkou a kabátikom.
Symbolizuje demokratizáciu ženského oblečenia. Neodmysliteľnými odevnými doplnkami boli malé, ale
aj rozmernejšie klobúky, dekorované sušenými kvetami, ovocím a vypchatými vtákmi.
Najďalej v úsilí o nový štýl, ktorý prenikol všetkými druhmi umenia, bolo Anglicko. K tomuto
štýlu sa ale hlásili aj Spojené štáty, Belgicko, Francúzsko a nakoniec aj Viedeň a Praha.
Koniec prvej svetovej vojny sa v móde vyznačoval predovšetkým emancipáciou ženského odevu. V
Čechách doznievajúca secesia pomaly ustupovala a ženy postupne odkladali korzety a šnurovačky a
komplikované súčasti odevu, ktoré obmedzovali v prirodzenom pohybe a prísne diferencovali štýl
jedného pohlavia.
Dievčatá a ženy sa oslobodili od množstva spodničiek a vo výbere oblečenia začali klásť dôraz na
pohodlie a praktickosť. Inšpirácia mužským šatníkom je evidentná po celé 20. roky 20. storočia.
Na našom území vznikal samostatný štát a princíp autonómie a nezávislosti prenikal aj do
oblasti módy. Ústava novo vzniknutej republiky stanovovala: „Výsady rodu, pohlavia a zamestnania sa
neuznávajú …“ , a tak mohlo začať pozvoľné prenikanie žien do politického, univerzitného,
podnikateľského, spoločenského a športového prostredia. V roku 1919 bolo ženám zákonom priznané
aktívne aj pasívne volebné právo, ďalej sa im otvorili všetky stredné školy aj univerzity, po
doštudovaní nachádzali ženy nové možnosti uplatnenia. Jeden z prvých zákonov nového štátu zrušil
celibát žien zamestnaných vo verejných službách, súčasne im priznal nárok na rovnako vysoký plat
ako mužom a uľahčil rozvod. A tak sa postupne vytváral charakter modernej ženy, ktorý sa prejavoval
nielen skracovaním sukní a nosením nohavíc.
Požiadavkom na modernú ženu sa stala ušľachtilosť vo všetkých oblastiach konania, oceňovali
sa vlastnosti získané uplatnením v zamestnaní a v spoločenskom živote – presnosť, zodpovednosť,
vecnosť a politická a ekonomická angažovanosť. Osobnosť modernej ženy ale mala byť aj harmonická, a
tak sa s intelektuálnymi a morálnymi kvalitami rozvíjala súčasne aj telesná kultúra pestujúca
zdravie, zdatnosť a krásu.
Morálnym vzorom bola manželka prvého prezidenta Charlotta Garrigue Masaryková. Oceňovala sa
jej múdrosť, ušľachtilosť aj statočnosť.
Filmové a divadelné herečky sa stali nielen vzorom emancipácie, ale aj vkusu a obliekania. Medzi
úspešné podnikateľky sa zaradili napr. majiteľky módnych salónov Hana Podolská, Arnoštka Roubíčková
a Heda Vlková. Zo svetových módnych tvorcov v tejto dobe najviac vynikali Paul Poiret, Mariano
Fortuny, Jeanne Lanvin, Jeanne Paquin a Jean Patou. O niekoľko rokov neskôr sa presadzuje
nezabudnuteľná Coco Chanel.
Športová móda
Rozvoj športu so sebou priniesol aj otázku športového oblečenia. Len niekoľko tradičných
druhov športu, ako boli lov či jazda na koni, malo svoje špeciálne oblečenie.
Okolo prelomu storočí sa medzi športy zaradil automobilizmus. Vyžadoval predovšetkým ochranu
proti prachu a nepriaznivému počasiu, to znamená dlhý plášť, dôkladnú automobilovú čiapku oviazanú
u dám dlhým šálom a plátenú masku s okuliarmi.
V medzivojnovom období sa šport stal súčasťou moderného životného štýlu. Dobovým ideálom bola emancipovaná, štíhla, opálená, nakrátko ostrihaná slečna, a spolu s ňou mladý muž športového ducha aj vzhľadu s vlastnosťami a chovaním anglického gentlemana. Títo mladí ľudia v zime zaplňovali mestské klziská aj vidiecke rybníky, podnikali lyžiarske výlety do hôr, pestovali cyklistiku, pešiu turistiku aj automobilové či motocyklové výlety, objavili letecký šport, súčasne sa mohli už aj v zime kúpať a plávať v krytých bazénoch.
Stále sa pestovali tradičné športy ako jazda na koni, lovy a poľovačky. Obľuba športu si vyžiadala rozvoj a diferenciáciu športového oblečenia, ktoré muselo byť praktické a trvanlivé. Základnými predpokladmi boli kvalitné materiály – najlepšie škótske vlnené tkaniny alebo menšester – a pohodlný strih. Väčšina moderného športového oblečenia prichádzala z Anglicka a priniesla si so sebou anglické označenia – pre úzke nohavice po kolená breeches či široké knickerbockers, slovensky zvané pumpky, rôzne bundy nazývané windbreaker alebo lumberjack, ďalej svetre – pullover a rozopínací cardigan, plášte trenchcoat, tenký slicker či teplý ulster. Symbolom modernej doby sa pre svoju účelnosť a jednoduchosť stal overall – kombinéza.
Športové oblečenie bolo natoľko obľúbené, že sa jeho štýl presadil vo všetkých typoch konvenčného módneho odievania. Bohužiaľ jeho obľuba je zrejme príčinou, že sa do dnešnej doby zachovalo len vzácne.
Odievanie v každej historickej epoche dotváralo každodenný pracovný aj spoločenský život v jeho rozmaroch či praktickej stránke. Aj v súčasnosti tvorí dôležitý prejav kultúrnosti v živote každého človeka – obliekať sa vkusne s prihliadnutím na odevný štýl, spoločenské postavenie a estetické cítenie jeho nositeľa.
Ilustrácie: Jana Eliášová © Moda.sk