V mladosti chceme byť predovšetkým krásne. V strednom veku si už uvedomujeme aj silu zdravia. A
ako starneme, chceme sa taky dožiť vyššieho veku a dožiť sa trebárs aj vnúčat, alebo sme zvedavé,
ako bude svet vyzerať napríklad za ďalších niekoľko desiatok rokov. Výživa a životný štýl
ovplyvňujú nielen naše zdravie, ale aj dĺžku nášho života. Ako sme na tom ohľadom pravdepodobné
dĺžky života my a ako ostatné európske krajiny?
Najskôr pár informácií, zdanlivo nepatria do nášho magazínu, ale len zdanlivo. V Rusku, Ukrajine
a ďalších krajinách východnej a strednej Európy, patriacich do tzv. východného bloku panoval do
roku 1989 komunizmus. Kým západoeurópske krajiny mali prosperujúcu ekonomiku a bohatý sortiment
potravín, v krajinách východného (sovietskeho) bloku bol obmedzený výber druhov potravín, najmä
potravín živočíšneho pôvodu. Údaje o spotrebe potravín zostavené pre výživu a poľnohospodárstvo
(FAO), uvádzajú, že spotreba mäsa bola v rokoch 1961 a 1990 podstatne nižšia v ZSSR, Poľsku,
Rumunsku a Bulharsku ako v krajinách západnej Európy. Podobne spotreba mlieka a masla v Bulharsku,
Maďarsku, Rumunsku a bola výrazne nižšia v porovnaní s krajinami západnej a severnej Európy.
Vplyvom technickej zaostalosti krajín východného bloku bola fyzická aktivita ľudí pracujúcich v
priemysle, poľnohospodárstve av oblasti služieb vyššia ako fyzická aktivita ľudí v západnej
Európe.
Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že v krajinách, kde vládol komunizmus, žili ľudia zdravšie. Ale
nebolo to tak. Vplyvom úzkeho sortimentu potravín, ľudia konzumovali menej ovocia, zeleniny a
ďalších zdravých potravín, a tým aj menej vitamínov, minerálov, antioxidantov. Okrem toho obyvateľa
komunistických krajín trpeli chronickým stresom, stratou osobných perspektív, beznádejou,
frustráciou, apatiou. To viedlo k zníženému záujmu o zdravie a vyššiemu výskytu alkoholizmu i
fajčenia, najmä v Rusku. Po páde komunizmu v roku 1989 došlo k zlepšeniu, ľudia postupne začali mať
záujem o svoje zdravie, čo sa prejavilo zvýšenou konzumáciou zdravých potravín vrátane ovocia a
zeleniny. Vďaka tomu síce v bývalých komunistických krajinách poklesla úmrtnosť, ale napriek tomu
sú veľké rozdiely v dĺžke života medzi týmito krajinami a krajinami západnej Európy.
Už niekoľkokrát som si robila rôzne testy, ktoré mi na základe toho, či som fajčiar, abstinent,
akým sa venujem športom a aké máme v rodine dedičné choroby, vyhodili približnú cifru, koľkých
rokov sa zrejme dožijem. Každý test mi však dal diametrálne odlišný výsledok. Možno je preto
zaujímavé pozrieť sa na štatistiky, koľkých rokov sa my ženy a tiež muži dožívame v Európe.
Rozhodne na tom nie sme najlepšie. Z tabuľky sa dá vydedukovať, že najlepšie sú na tom stredomorské
štáty. Povedala by som že je to bude stravou, ktorá je viac postavená na zelenine a ovocí. Potom je
z tabuľky zrejmé – keď vynecháme stredomorské štáty – že čím menej je krajina vyspelá čím je na tom
ekonomicky horšie, tým sa doba života znižuje.
Štát Muži Ženy Ruská federácia 59 72 Ukrajina 62 73 Maďarsko 79 83 Rumunsko 68 76 Bulharsko 69 76 Poľsko 71 79 Slovensko 70 78 Česká republika 73 79 Portugalsko 74 81 Španielsko 77 83 Spojené kráľovstvo 76 81 Nemecko 76 82 Taliansko 78 84 Švédsko 78 83 Švajčiarsko 78 83 Francia 76 83
Zdroj informácií: Diet.com
Zdroj obrázkov: Fotolia.com
