Poznáte obchodné názvy a vlastnosti látok určených na výrobu oblečenia? Ak nakupujeme konfekčné oblečenie – konfekciu, nezdá sa možno príliš podstatné vedieť z čoho sa šije a keď si je necháme zákazkovo ušiť, poradia nám v krajčírstve. Ale nie je zlé sa trochu vyznať v textilnej terminológii, zvlášť keď výroba tkanín patrí k najstarším odborom ľudskej činnosti.
Vieme, že tkaniny sa delia podľa použitého materiálu, spôsobu výroby, farebného vzorovania, väzby a účelu. Podľa väzby vlákna tkaniny rozoznávame väzbu plátnovú, atlasovú a keprovú. Plátnová väzba je najjednoduchšia a v odevnom priemysle sa používa pri výrobe košeľovín, podšívkovín a dámskych šatoviek, atlasovú väzbu – ktorá je hustá, s hladkým povrchom, v ktorej možno vytvoriť tkaním dekoratívne vzory, zastupujú hlavne brokáty, damašky a atlasy. Tkaniny s keprovou väzbou vynikajú pevnosťou a používajú sa najviac na oblekové a plášťové tkaniny, uniformy, džínsy a pracovné odevy – napríklad serž (hodváb), tvíd, denim – Blue denim (tkanina na džínsy).
Pokiaľ vás viac zaujíma táto problematika, prečítajte si prvú časť tohto článku, ktorý sa venuje práve typom väzieb.
Aká látka sa na čo hodí?
Na spodnú bielizeň sa hodia ľahké prírodné materiály, využívajú sa batisty – jemné a husté tkaniny prevažne z čistej bavlny tkané v plátnovej väzbe.
Košeľoviny a šatovky
Čo sa týka použitia – ak budeme vyberať podľa obchodných názvov na košele, blúzky a bielizeň sa hodia tkaniny s obchodnými názvami popelín, etamín, ale aj niektoré druhy kanafasu (ktorý sa využíva skôr na posteľnú bielizeň). Všeobecne im hovoríme košeľoviny alebo šatovky. Nielen na obliečky môžeme použiť aj krep – tkaniny so zrnitým (vypuklým) povrchom, ďalej využívame krepdešín – to je hodvábnická, jemná tkanina z prírodného alebo viskózového hodvábu, mušelín – čo je bavlnárska, vlnárska alebo hodvábnická tkanina z veľmi jemných priadzí v plátnovej väzbe, na ľahké letné šaty je vhodná aj organza, tuhá tkanina z prírodného alebo chemického hodvábu v plátnovej väzbe, šantung – hodvábna tkanina s plátenou väzbou s miestami silnejšími niťami (s nerovnomerným povrchom), silk – bavlnený satén alebo šifón – to je bavlnárska alebo hodvábnická tkanina v plátnovej väzbe. Ako šatovku môžeme využiť aj bareš – baréž (barege), to je dámska ľahká mušelínová tkanina z hodvábu alebo žerzej (jersey) – pletenú pružnú vlnenú látku alebo v prevedení z umelého hodvábu. Väzbou je džerzej podobný trikotýnu.
Na slávnostné šaty si potom vyberieme atlas, aksamit – to je vlasová tkanina, bavlnárska a u drahších druhov z prírodného hodvábu, s veľmi jemným, nízkym vlasom, ďalej brokát (zlatohlav alebo striebrohlav), to je hodvábnická, lesklá tkanina so zlatou či striebornou nitkou, taft je tiež lesklá, hodvábnická alebo vlnárska tuhá tkanina s jemným priečnym rypsovým rebrovaním alebo zamat – ktorého druhom je dámsky kord. Hodí sa aj madeira – ide o bavlnársku tkaninu v plátnovej väzbe, zdobenú celoplošne strojovou výšivkou či tarlatán – bavlnársky mušelín s lesklými nitkami.
Kostýmy a plášte
Na dámske sukne, kostýmy a pánske obleky sa použije napríklad materiál s obchodným názvom:
- buklé – je vlnárska tkanina s charakteristickým štrukturálnym oblúčikovým povrchom,
- buret – ide o hodvábnickú tkaninu v plátnovej väzbe, z odpadového prírodného hodvábu,
- flanel – je bavlnárska alebo vlnárska tkanina mäkká na dotyk, s hustým vlasom v plátnovej alebo keprovej väzbe,
- vlnársky gabardén – ide o jemnú a hustú tkaninu so zreteľným šikmým rebrovaním,
- glenček – je vlnárska tkanina so vzorom väčšieho kára,
- kašmír – je vlnárska tkanina v keprovej väzbe, nazvaná podľa kašmírskej vlny, používa sa aj na šaty a šály,
- panama – bavlnárska alebo vlnárska tkanina,
- pepito – typický vzor, dvojfarebnej kocky, najčastejšie čierna či biela,
- kockované káro – škótske vzory,
- piké – to je bavlnárska tuhšia tkanina s plastickým geometrickým vzorom alebo vlnárske súkno (od staroslovanského súkať),
- koverkot – čo je vlnená tkanina skôr určená na pánske obleky, nohavice a kabáty.
Na plášte je vhodný spomínaný materiál:
- buklé, gabardén, glenček, krul, cirkas, cibelín – to je vlnárska tkanina s prímesou bielych vláken mohéru na väzbe,
- dyftýn – bavlnárska alebo vlnárska tkanina, na plášte je vhodný vlnársky dyftýn,
- flauš – vlnárska tkanina mäkká na dotyk,
- homespun – hrubé vlnené súkno,
- hubertus – druh loden,
- šanzán – (francúzsky changeant – menivý) – to je bavlnárska alebo hodvábnická tkanina, niekedy aj vlnárska,
- šamtat – tkanina z ťavej srsti, jej napodobenina je z vlny,
- ryps – to je bavlnárska, hodvábnická alebo vlárska tuhšia tkanina s pozdĺžnym, priečnym alebo šikmým rebrovaním,
- ratiné – vlnená tkanina s kučeravým lícnym vlasom,
- tvíd (tweed) – vlnárska tkanina pochádzajúca zo Škótska,
- velúr – ide o vlnársku tkaninu s hustým krátkym vlasom, napríklad velúrový flanel(kalmuk).
Ďalšie materiály pre odevný priemysel
V odevníctve využívame ešte na športové a rekreačné využitie bavlnený barchet – (na košele). Líc je hladký a rubová strana učesaná. Ďalej už spomínaný denim a dyftýn, froté alebo menčester. Samostatnou kapitolou sú špeciálne funkčné materiály používané na športové odevy. Na pracovné odevy a zástery potom lacné a hrubé látky ako cajk, cvilich, kaliko, klot, modrotisk a štruk či dušestr (douchester).
Na odevné doplnky sa potom používajú napríklad nopové tkaniny (nopkové) – noppé – uzlíčkové tkaniny z nopkových priadzí, na klobúky plsť – netkaná látka spletená z živočíšnych vláken, rôzne umelé kožušiny a mnoho ďalších.
Zdroj fotografií: Net-a-porter.com, Irena Voříšková – výstava textílií v Múzeu textilu v Českej Skalici