Jesť zdravo je nielen módne, ale aj nutné pre udržanie si peknej postavy a dobrej kondície. Možno
by ste ale ani neverili, koľko zdravej stravy sa z našich jedálničkov vytratilo za posledných 30 až
50 rokov. Moderne a zdravo sa pritom môžeme stravovať i za pomoci receptov našich babičiek.Hoci za klasické česká jedlá sú považované také kalorické bomby jako vepřo-knedlo-zelo, sviečková a
knedľa alebo smažený rezeň so zemiakovým šalátom, pravdou je, že v staročeskej kuchyni nájdeme
jedlá omnoho menej výdatné a bližšie racionálnej výžive.
Hlavne jedálniček prostých ľudí bol chudobnejší a zdravší. Českí predkovia konzumovali
predovšetkým to, čo si sami vypestovali alebo nazbierali v prírode. Naviac spracovanie prírodných
potravín, napríklad obilných zŕn, nebolo tak dokonalé a zachovalo sa v nich viac prírodných látok –
minerálov a vitamínov. Okrem toho ľudia v minulosti nepoznali ani chemické spôsoby spracovania a
ďalšie technológie, ktoré jedlo často znehodnocujú.
Mäso v jedálničku nebolo tak často.Predkovia dnešných Čechov si ho dopriavali len sezónne,
pri príležitostiach ako je sviatok alebo zimné zabíjačky. Na stoloch skôr prevládalo rybie mäso,
prípadne hydina. Z prírody získavali ľudia lesné plody, ale aj huby, na lúke žihľavy a ďalšie
bylinky, na poliach sa pestovali prevažne obilniny, až neskôr zemiaky.
Predkovia našich susedov si napríklad pochutnávali na „čiernom kubovi“ – z krúpov a húb, jahelnej
kaši, krupicovej kaši s perníkom alebo prachandou (sušené a rozdrvené ovocie – najčastejšie
hrušky), ku kašiam či plackám jedli aj med alebo si ich vylepšovali sladkými omáčkami tzv. kleverou
(z rozvarených sliviek) či žahourom (z čučoriedok). Miesto cukroviniek sa maškrtili křížaly –
sušené ovocie, hlavne jablká či orechy, miesto smažených chipsov sa jedla pučálka – naklíčený a
potom opražený hrach alebo šošovica.
Čo sa týka spomínaných obilnín, kaše sa robili z prosa – respektíve z jáhlov, čo je lúpané
proso či z pohánky, ovsených vločiek aj krúpov a krupice. Napríklad jáhly majú vysokú výživovú
hodnotu. Obsahujú minerálne látky (hlavne železo, draslík, zinok, horčík, meď a fosfor), vlákninu a
vitamíny, predovšetkým skupiny B – energetická hodnota je 364 kcal na 100 g, u pohánky je
energetická hodnota je 335 kcal na 100 g.
Niektoré tradičné potraviny možno v modernej kuchyni využiť v tradičných receptúrach, alebo
aj v nových úpravách.
Na sucho opečieme 250 g suchej pohánky, na troche oleja na kolieska nakrájanú cibuľu a pokrájaný
strúčik cesnaku. Pridáme 300 g šampiňónov nakrájaných na plátky a opečenú pohanku, pol lyžičky
tymiánu, 2 lyžice nasekaného petržlenu, osolíme a opepríme, zalejeme vodou a podusíme domäkka.
Sparíme 200 g jáhlov, zalejeme v kastróli 500 ml vody, pridáme 2 lyžičky zeleninového bujónu a
varíme, dokiaľ sa voda neodparí. Do vychladnutých jáhlov vmiešame soľ, peper, 2 vajcia, 2 lyžičky
majoránky a strúčik postrúhaného cesnaku. Vytvoríme placky a opečieme na oleji ako karbonátky.
Prepláchneme 250 g lúpanej pohánky, necháme odkvapkať a zatiaľ orestujeme 20 g kvalitnej anglickej
slaniny 300 g kuracieho mäsa – oboje nakrájané na kúsky. Pridáme pohanku, podlejeme vodou alebo
vývarom, osolíme, opepríme a podusíme domäkka. Medzitým opečieme na panvici slabé plátky anglickej
slaniny (50 g), 2 papriky a 2 malé cibuľky – oboje nakrájané na plátky. Ochutíme provensálskym
korením. Pohanku potom na tanieroch posypeme opečenou zeleninou so slaninou a nakoniec kúskami
balkánskeho syru.Zdroj fotografií: Fotolia.com
